Your cart is empty.
×
Your cart is empty.

O balónoch

Ľudia snívali o lietaní v balónoch už mnoho rokov pred tým, ako samotné balóny vznikli.

Archimedes, grécky filozof objavil princíp gravitácie a navrhol koncept „zriedeného vzduchu“, ktorý má schopnosť vznášať sa v atmosfére. Riedený vzduch je riadny vzduch, ktorý sa rozpína ohrievaním, a tým je redší ako riadny vzduch. Archimedov princíp hovoriaci, že teleso ponorené do kvapaliny je nadľahčované silou rovnajúcou sa váhe kvapaliny telesom vytlačenej, sa vzťahuje aj na balóny. A to tak, že tou kvapalinou je vzduch atmosféry a telesom je balón.

Prvý primitívny balón zostrojili bratia Joseph a Etienn Montgolfierovci v roku 1783. Bratia Montgolfierovci viedli veľkú rodinnú továreň na výrobu papiera vo Francúzsku, ktorá pôsobí dodnes. Existuje viacero príbehov, čo ich priviedlo k výrobe prvého teplovzdušného balóna. Podľa jedného z príbehov ich inšpirovalo papierové vrecúško vznášajúce sa v ich krbe, iný príbeh zasa hovorí o slúžkinej sukni, ktorú nadvihol teplý vzduch z plameňa v krbe.

Po niekoľkých experimentoch sa zrodil prvý teplovzdušný balón, ktorí nafúkli vo francúzskom meste Annonay 5. júna 1783. O štyri dni neskôr „montgolfierovský„ balón vzlietol z kráľovského dvora vo Versailles pred samotným kráľom Ľudovítom XVI. V koši, ktorý bol prichytený k obalu povrazom sa nachádzala kačka, kohút a ovca.

Balón letel 8 minút a pristál asi 3 km od miesta štartu. Zvieratá sa vrátili bezpečne na zem a tento prvý let potvrdil, že živé bytosti vo výške prežijú. Nastal teda čas, aby neznámu atmosféru otestoval aj človek. Mnohí si však stále mysleli, že atmosféra sa vo výške zmení na jed. Preto kráľ Ľudovít XVI. chcel do vzduchu poslať dvoch trestancov odsúdených na smrť. Jean-Francois Pilatre De Rozier, profesor fyziky a chémie, nesúhlasil s kráľovým rozhodnutím, aby dvaja kriminálnici získali prípadnú slávu prvých ľudí stúpajúcich k atmosfére.

Sám Pilatre De Rozier sa ponúkol, že nastúpi do balóna a major pechoty Marquis Francois d´Arlandes ho sprevádzal. Pilatre De Rozier a Marquis d´Arlandes predviedli neuveriteľne odvážny a smelý pokus, keď sa ako prví ľudia vzniesli zo zeme.

Typy balónov

Dnes sa používajú dva základné typy balónov – teplovzdušné a plynové.

Teplovzdušné balóny lietajú vďaka ohrievaniu vzduchu vo vnútri obalu. Balón stúpa, ak sa teplota zvýši a klesá pri ochladení vnútra obalu. Plynové balóny môžu lietať, ak obsahujú plyn ľahší ako vzduch. Medzi takéto plyny patrí – vodík, hélium. Výška letu sa reguluje záťažou. Pri stúpaní plynových balónov sa vyhadzuje záťaž z koša a pri klesaní sa uvoľňuje plyn z obalu.

Teplovzdušné balóny

Teplovzdušný balón sa skladá z troch hlavných častí: obal, palivový systém a kôš. Obal je vyrobený z polyesteru alebo polyamidu. V dolnej časti má otvor, ktorý vytvára priestor pre plameň. Na vrchole obalu sa nachádza paraventil, ktorým sa vypúšťa horúci vzduch pri klesaní a pristávaní balóna. Palivový systém pozostáva z horákov (zapaľujú propán, a tým vyhrievajú vzduch v obale), plynových fliaš umiestnených v koši a hadíc, ktoré spájajú fľaše s horákmi. Koše väčšiny balónov sú vyrobené z prútia a s obalom sú spojené pevnými lankami. Prútie na koše sa používa nie len pre jeho romantický nádych, ale aj kvôli jeho pružnosti.

Plynové balóny

Plynový balón sa skladá z týchto hlavných častí: obal, sieť, prstenec a kôš. Obal je vyrobený z bavlny s gumenou vrstvou alebo nylonu s lakovým náterom. Balón sa plní plynom cez otvor v dolnej časti. Na vrchole obalu je ventil, ktorý je možné otvoriť a vypúšťať plyn. V plynovom balóne sa nachádza aj trhací panel, ktorý sa používa pri rýchlom vypustení všetkého plynu a pri pristátí v núdzi. Sieť pokrýva obal a je to jediná vec, ktorá drží obal v nehybnej polohe. Na jej spodnej strane sa nachádzajú závesné laná, ktoré vedú až k prstencu. Ďalšie laná spájajú tento prstenec s košom. Niektoré moderné plynové balóny majú tvar teplovzdušného balóna. Nafukovanie takýchto balónov sa obyčajne robí cez plniacu rúru, ktorá vedie do stredu balóna.

Špeciálne balóny

Roziére je kombináciou plynového a teplovzdušného balóna. Takýto balón použil Jean-Francois Pilatre v roku 1784 pri pokuse preletieť anglický kanál z Francúzska. Roziére myslel na to, že pri kombinácii plynového a teplovzdušného balóna by sa teplý vzduch v obale používal na stúpanie a klesanie a vodíková časť obalu by zaručovala plynulý let. Nanešťastie, oheň používaný na zohriatie vzduchu v spodnej časti obalu zapálil vodík, balón sa vznietil a spadol na zem. V modernej verzii Roziéra, veľký obal naplnený nehorľavým héliom obsahuje menší teplovzdušný obal. Balón Roziére použil aj Steve Fosset a Breitling Orbiter team – Wim Verstraeten a Bertrand Piccard pri pokusoch obletieť zem.

Dymové balóny

Dymový balón je teplovzdušný balón bez horáka. Na let dymového balóna bol potrebný oheň založený v jame na zemi. Plátený obal sa držal nad jamou až pokiaľ sa nenafúkol. Balón vystúpal s pasažierom, ktorý mal so sebou padák. Pasažier visel z obalu a po vystúpaní balóna sa z obalu odpojil a zoskočil.

Solárne balóny

Výrobca teplovzdušných balónov Tracy Barners sníval o lietaní na slnečných balónoch. 16.mája 1973 uskutočnil prvý let na takomto balóne, ktorý sám navrhol a zostrojil. Balón bol zostrojený z čierneho polyetylénu a jeho stúpanie zabezpečovalo samotné slnko. Na jeho nafúknutie postačovalo len malé množstvo vzduchu, ktoré sa nahrialo slnkom. Tento proces bol síce veľmi zdĺhavý, ale nevyžadoval žiadne extra náklady.

Výroba balónov

Väčšina štandardných obalov teplovzdušných balónov je utkaných z nepriepustného polyesteru alebo polyamidu.

Tieto materiály sa osvedčili ako výborná tkanina na balóny – pretože je silná, flexibilná, nepodporuje horenie a je odolná vysokej teplote. Obaly balónov sa šijú z dlhých pásov, ktoré sú široké v strede, zužujú sa na vrchole a na dolnej strane obalu. Po zošití vytvoria kvapôčkový tvar balóna. Niektoré malé balóny majú 8 takýchto pásov, tie väčšie 24 a najväčšie až 48. Látka obalu má horizontálne i vertikálne tkanie, aby bola silnejšia. Obal totiž nesie váhu koša, horáka a pasažierov. Obaly balónov vydržia všeobecne 200 až 500 letových hodín v závislosti od váhy tkaniny, spôsobu použitia, starostlivosti a uskladnenia.

Pretože teplý vzduch stúpa, najhorúcejšou časťou obalu je vrchol, a tým sa aj vrchná časť obalu znehodnocuje skôr ako dolná. Vrchol obalu je priamo vystavený žiareniu slnka, ktoré látku poškodzuje. Väčšina košov balónov je vyrobených z ratanu. Ide o druh palmy s dlhými flexibilnými stonkami. Kôš je spevnený dreveným dnom a kovové rúrkami alebo lankami, ktoré ním prechádzajú a zvyšujú tým jeho nosnosť. Horáky sú vyrobené z nehrdzavejúcej ocele. Ich základom sú spojené vykurovacie cievky, ktorými prechádza propán a ten sa spaľuje. Propán je uskladnený v palivových fľašiach.

Počasie a vietor

Let balónom je podmienený vhodným počasím. Dôležitá je sila vetra a tendencia počasia. Blížiaca sa búrka môže byť nebezpečná. Na základe odborných informácií pilot rozhodne o lete. Má právo veta. Balóny letia len v smere vetra a rovnakou rýchlosťou ako vietor. V rôznych výškach fúka vietor rôznej rýchlosti i smeru. Jedine zmenou výšky môže pilot zmeniť smer letu balóna.

 

Lietanie na balónoch

Let balónom už nie je nesplniteľným snom. Môže sa stať jednorázovým zážitkom na celý život, ale aj začiatkom krásneho hobby.